Princíp náboženstva je viera v určité dogmy, že sú pravdivé.
Pritom každé náboženstvo tvrdí, že je vo svojej podstate nevyvrátiteľné.
Zakladá si na existencií princípu Eliv– záhradníka, ktorý je neviditeľný
a princípu Fliv – veci, udalosti sú nevyvrátiteľné.
Z každého náboženstva je odvodená – vychádza z neho CIRKEV. Je to skupina ľudí, ktorá si vyhradzuje ako jediná šíriť, vykladať presné znenie názorov/ učenia daného náboženstva. Určuje čo je pravda a čo lož. Stanovuje dogmy, normy spoločnosti. Nepotrebuje k svojim tvrdeniam existenciu fyzického dôkazu, odvoláva sa na existenciu niečoho neviditeľného, nedokázateľného – na boha, na zázraky, zjavenia ap.
No ľudia sú vo svojej podstate sebecký, omylný a vždy sledujú nejaký svoj sebecký cieľ. Náboženstvo a cirkev podlieha , individuálnym sebeckým zámerom ich šíriteľov. Preto vznik každého náboženstva podlieha individuálnym zámerov ich šíriteľov. Cirkev ktorá sa snaží reprezentovať konkrétne náboženstvo, je vlastne skupinou ktorá reprezentuje ľudský pohľad na svet mysticizmu, vieru v nadprirodzenosť, vieru v boha. Určuje striktne čo sa hodí a čo nie. Vytvára sa systém noriem, dogiem, zákonov čo je správne a čo je nie. Vytvára sa systém jedine prípustného myslenia, centralizuje sa moc ( či už svetská alebo duchovná ).
A to všetko v mene a pod ochranou boha . Vyhlasujú, že svoju moc, právo vládnuť ľudom, dostali od príslušného boha.
V protiklade s klasickými náboženstvami stojí Ezoterika .
Ezoterika ako duchovný smer je individuálnym, samostatným voľným chápaním fyzického a duchovného sveta. Ezoterika spája všetky názory, princípy, myšlienkové prúdy, ktoré sa nestotožňujú, nedajú vtesnať do rámca existujúcich cirkví a náboženstiev .
Ezoterika -mysticizmus je viera v nadprirodzeno, ktoré je pre každého človeka chápané individuálne. Každý podľa svojich možností a schopností. Má určité všeobecne platné zákonitosti, ako slobodu a rešpektovanie názoru-presvedčenia druhého človeka, slobodu voľby, slobodou myslenia, konania a zodpovednosti každého človeka .
Tým že, nemá určenú presnú štruktúru, je chápaná ako volné náboženstvo, ktoré nepotrebuje k spojeniu, rozhovorom s bohom sprostredkovateľov – farárov, mníchov, duchovných vodcov, rabínov, tj. CIRKEV.
Nie je tu striktne dané čo a ako sa má robiť . Je to viera v priame spojenie človeka s nadprirodzený – bohom.
Táto decentralizácia, nemožnosť kontroly nad myslením a konaním ľudí – postavila Ezoteriku do pozície mimo náboženstvá. Ezoterika neumožňuje možnosť kontroly nad životom a myslením ľudí, tým sa stáva nebezpečnou -nepriateľnou pre existujúce náboženské systémy.
Pritom každé náboženstvo vychádza a voľne preberá-prispôsobuje si zvyky, názory, myslenie ľudí z predchádzajúcich epoch. Niekedy súbežne s vznikom daného náboženstva existuje – doplňa sa pôvodné náboženstvo . A až v neskorších časoch dominatné náboženstvo preberá hlavnú úlohu. Pritom využíva aj prvky pôvodného náboženstva a prispôsobuje ich na svoj obraz. Prevzaté prvky potom vyhlasuje za autentické/ pôvodné v mene daného boha.
