Pani Daniela prišla ku mne , na veštbu z poriadnej diaľky. Na prvý pohľad šarmantná, veselá osôbka, proste taká veselá kopa. Až som sa čudoval, čo za problémy môže mať, táto krásna a sebavedomá žena. No ako sa hovorí, nesúď deň pred večerom.
Veštba mi mnohé ukázala. Znova som sa presvedčil o nezlomnej sile ženy, matky. Pretože to nebol všedný príbeh, požiadal som ju o jej životný príbeh podla jej slov. A tu je :
„Narodila som sa 8.4.1983 tu na Slovensku. Detstvo my prebehlo ako voda. Neskôr prišla puberta. V tom čase my minulo 16 rokov a ja som sa ako tínedžerka zamilovala do mladého, statného , pohladného muža . Do môjho Janka. Bola som neskutočne zamilovaná. Pre mňa, Janko predstavoval princa na bielom koni. Bol mojou prvou, najväčšou celoživotnou láskou a ja som sa pri ňom vznášala v oblakoch. Po prvých bozkoch, prišlo prirodzene aj prvé milovanie. Vo svojej naivite som mu darovala svoj najväčší dar, panenstvo. Dala som dar mužovi, ktorému som verila, viac ako sebe samej. Po niekoľkých rokoch, sa konala svadba. Brať sme sa nemuseli, ale akosi to okolie a život zariadil, že sme vplávali do prístavu manželského. Neskôr, ako sa patrí na mladú nevestu, som otehotnela . Narodil sa nám krásny zdravý syn. Bola som mladá a svet sa zdal krásny. Život bol gombičkou. Síce manžel, nemohol nájsť prácu doma ale našiel si dobre platenú prácu na lodi. Pre mňa a syna začal cyklus samoty, keď bol na lodi a krátkym obdobím keď bol doma. Síce bola hojnosť, veľa peňazí ale náš vzťah upadal. Videli sme sa vždy len na krátko a malý otca ani nepoznal. A ako správny námorník, si po čase našiel inú ženu a to priamo na lodi. Nasledoval nevyhnutný rozchod a rozvod. Síce spolu sme boli viac ako 15 rokov, z toho 9 rokov ako manželia, no nezniesla som pri sebe muža čo my tak ublížil.“
Tu sa pani Daniela usmiala a lišiackym hlasom pokračovala :
„Karma je sviňa. Jankovi sa to všetko vrátilo. Chudáčika , tam priamo na lodi ,ho tá jeho nová priateľka podviedla s iným námorníkom.
Dnes by sa aj chcel vrátiť ale pre mňa a syna je to už cudzí človek.“
„Tak, mala som 26 rokov, malého syna a život sa začínal pre mňa odznova.
Môj nový vzťah začal v práci s kolegom. Bola z toho znova veľká láska. Síce som vždy tvrdila, že sa nikdy nevydám, ale človek mieni a život mení. Pozval ma na romantický výlet do Paríža. Tu na vrchole Eifelovky pokľakol predo mňa a požiadal ma o ruku. A ja som bola zklamaná z prvého vzťahu, no zrazu mi bolo dobre s niekým iným, super. Nedokázala som povedať nie. Človek dúfal, že tentokrát to vyjde.
A tak som povedala áno. Chodili sme spolu necelý rok a znova som sa vydávala. Aj teraz som otehotnela a narodil sa mi druhý syn. Moje šťastie ale netrvalo dlho. Po čase som zistila, že nie som jediná v tomto vzťahu. Nasledoval krátky proces, zbalila som kufre a ostala sama s dvoma malými deťmi . Starší mal tuším 6 rokov a mladší len pár mesiacov.
Už druhý krát som bola sama. Mala som niečo po 30 a musela začínať odznova.
Od rozchodu prešlo viac ako 5 rokov a stále som sama . Na vzťahy s mužmi som doteraz nemala ani silu ,ani čas. Doma kolotoč starostlivosti o rodinu,deti a v práci… Proste kolotoč .“
Tu pani Daniela prerušila prúd svojho rozprávania a od srdca sa zasmiala. Smiala sa faktu ,že do jej života majú prísť až dvaja noví partneri . Veď uvidíme.
Položil som jej poslednú otázku:
A čo by ste odkázali ostatným ženám ? Ako poučenie do života .
“
Tak, určite sa nehrňte rýchlo do vzťahov. Určite to bola z mojej strany chyba. A tu chybu som spravila už druhý krát.V 16 mladá zamilovaná , bez rozumu . Všetko som mu obetovala , vzdala som sa sna, isť na výšku … A on bol žiarlivý, pomohla som mu z mnohých sračiek… Všetko som mu obetovala . Dnes síce by sa chcel vrátiť ale pre mňa je cudzím človekom.
Viem ,že takto ako som to ja rázne vyriešila, som spravila najlepšie čo sa dalo v mojom živote. Obidva razy som sa rozviedla rýchlo a vôbec toho neľutujem.Oslobodila som sa, netrápila som sa v nefunkčnom vzťahu . Nič z toho čo sa stalo neľutujem. Ani pozitíva tých vzťahov, ved mnohé v nich bolo pekné.
