Moje desatoro veštenia:

1/ Nie som jasnovidec.
2/ Čo vidím v kartách, to primeranou formou klientovi poviem. Žiadne skutočnosti nezamlčujem.
3/ Karty nikdy nerozhodujú za nás. Karty nám len ukazujú možnú cestu životom.
4/ Neurčujem čas, kedy sa má udalosť stať.
5/ Nevykladám na zdravie, smrť a minulosť.
6/ Dôvera klienta je na prvom mieste. To čo sa povie pri veštbe, zostáva u mňa uzamknuté.
Čo sa rozhodne o veštbe povedať a napísať klient, je jeho súkromným rozhodnutím.
7/ Nič v živote nie je náhoda. Veci, ľudia , udalosti nám boli dané do života pre :
a ) lásku a radosť
b ) učenie
c ) riešenie karmi
8/ Informácie získané veštbou, má právo použiť klient podľa svojho uváženia.
9/ Osud, cesta životom nie je dopredu pevne a nemenne daná. Záleží len na klientovi ako svoj život prežije
10/ Každý klient je slobodnou osobnosťou, s právom svojho vlastného rozhodovania. Preto
nenesiem zodpovednosť za život a činy klienta v jeho živote.

Život je ako voda

Príbeh prvý.

Ako si spomínam, niekedy na prelome leta a jesene, ma oslovila telefonicky pani Anna. Požiadala ma o súrny výklad z kariet. Naliehavosť jej prosby a ešte niečo v jej hlase ( čo neviem pomenovať), ma zaujalo. Natoľko, že sme dohodli termín hneď na večer nasledujúci deň.

Nasledujúci celý deň mi neschádzala z mysle pani Anna a jej naliehavá prosba. Niežeby nechceli aj v minulosti klienti súrne výklady. Vždy najlepšie hneď a včera bolo neskoro ale tu bolo niečo čo mi nedalo pokoja. Tón hlasu? Naliehavosť prosby? Moja intuícia? Neviem ale asi to boli všetky dôvody spolu. Plný očakávania, som v stanovený čas zasadol k PC. Pani Anna ma už očakávala pri svojom PC a výklad mohol začať.

Na začiatku som sa poďakoval pani Anne za prejavenú dôveru a predstavil som sa, kto som a čo robím. Už počas mojich prvých slov začal z úst pani Anny, padať dážď slov jej trápenia. Pred mojim zrakom sa rozvinul zvláštny, smutný príbeh zúfalej ženy. Ženy čo túžila po láske, nehe, priateľstve a spoločnosti iného človeka, ale…  Príbeh, ktorý je jedinečný pre pani Annu. No smutnou pravdou je, že nie je ojedinelý. V čierno šedej kombinácií, sa s podobnými príbehmi, stretávam pomerne často. Preto opíšem v krátkosti jej príbeh .

Pani Anna je Slovenka, ktorá sa pred rokmi vybrala za prácou do zahraničia. Na začiatku bol zámer ísť do zahraničia len na pár mesiacov. Zarobiť si a s peniažkami hybaj naspäť domov. No ako to býva, človek mieni a život mení. Po prvých pár mesiacoch prišli ďalšie, ktoré prerástli do rokov. Našla si slušnú prácu, naučila sa jazyk. Dnes je pani Anna v zahraničí viac ako tucet rokov a z naivnej mladej dvadsaťročnej slečny, sa stala šarmantná, krásna tridsiatnička. Tridsiatnička, čo zatúžila po troške ľudského šťastia. Ako každý normálny človek aj ona túži mať rodinu, partnera, deti…Ako áno ako nie, do jej života vkročil muž, muž jej snov. Paul. Pretože aj u Paula správne zapracovala chémia, stala sa prirodzená vec. Anna a Paul sa stali milencami. V živote pani Anny nastala veľká zmena. Dúfala, že našla princa svojich snov. Vznášala sa na krídlach svojich snov. Ako to býva, nič nie je bez chyby. Pomerne skoro zistila, že jej vysnívaný princ sa rozvádza ale nevadilo jej to. Sama podobnú skúsenosť zažila pred pár rokmi. Veď mala všetko po čom túžila a snívala. Rozvinul sa intenzívny vzťah, ktorý ale netrval dlho. Mladý pán Paul naraz zmizol, stratil sa pani Anne. Šok, ktorý prežila ani nedokázala opísať. Neskôr sa síce vrátil ale vždy opätovne odišiel, že ešte musí niečo doriešiť. Sľuboval že sa vráti. Síce sa aj pár krát vrátil ale už nikdy to nebolo ono. Z týždňov čakania, sa stali mesiace trápenia. Pani Anna stále myslela na Paula.
Anna sa vo svojom trápením obrátila na veštca, tu na Slovensku. Chcela vniesť svetlo do svojho trápenia. Buď sa utvrdiť v presvedčení, že on je tým pravým alebo navždy zabuchnúť pred ním dvere. Bola pripravená vyrovnať sa s krutou pravdou, že to tak nemá byť.
Na moju zvedavú otázku prečo nevyužila podobné služby tam kde je ?
Pokúšala sa o to ale jej spätosť s rodnou krajinou ju nabádali sa obrátiť na niekoho zo Slovenska.
Vo svojej túžbe nájsť skutočnú pomoc, si našla cez internet veštca pána XXL.
Mylne predpokladala, na základe dobrých referencií na internete, že je to ten pravý človek, čo jej môže pomôcť v jej trápení.
Vo svete múdreho ujca Googla čítala, že pán XXL je  mág, liečiteľ, odstraňovač pôsobení a bohvie čoho ešte. Hneď sa s ním skontaktovala cez PC a ukázalo sa, že  pán XXL bol milý, prívetivý pán, ktorý ako sa jej zdalo že svojmu remeslu rozumie. Pán XXL rýchlo pochopil situáciu v akej sa pani Anna nachádza. Sladkými rečami, šarmom a šikovnou manipuláciou hovoril pani Anne presne  to čo chcela počuť.
Jeho prvé slová boli: „vy ste si súdení, daní Bohom!“ (ona a Paul )
Jej srdce podskočilo radosťou a plameň nádeje sa rozháral nanovo. Z jeho úst plynuli sladké slová, ktoré tak pani Anna túžobne chcela počuť. Slová, po ktorých ona nesmierne túžila, slová, ktoré zavlažovali jej vyprahnutú dušu dáždikom novej nádeje a snov. V prúde sladkých slov ako mráz zapôsobili jeho slová „najprv však musíme odstrániť porobenstvo, ktoré je nad vami“ . Nebojte sa . Spravíme malý rituál a on sa vráti. No ani po nejakom čase, sa však nič nedialo. Neskôr sa do hry dostala jeho babka, ktorá vraj vlastní väčšiu moc ako on. Veď všetci prominenti, politici a známi ľudia sa na ňu obracajú o pomoc.
Tá prišla však na to, že Anna nosí na svojich pleciach hriech z tretej generácie, od pra, pra,….babky ktorá zabila kutáčom svojho manžela, ktorý ju rokmi bil a zneužíval. Dosť hrozná predstava pre Annu. Niečo tak strašné v jej rodine!!! Nové odklínanie, ďalšie peniaze – honorár išiel na Slovensko ale Paul sa stále neozýval.
Babka začala tvrdiť, že to tá jeho partnerka je vinná na tom, že sa Paul od nej nemôže oslobodiť. Že vraj si ho k sebe pripútala čiernou mágiou a tá musí byť zlomená. Honorár, a.. znova žiadna ozvena.
Anna sa vždy obávala toho, či je to správne, takto na niekoho pôsobiť. Vraj to nie je nič zlé, odvetil XXL, on by predsa ako otec a pred Bohom nemohol nikomu škodiť. Nasledovali ďalšie rituály, nakoľko Paulova partnerka zacítila, že ho stráca a Paul sa od nej odvracia. Anne sa však stále neozýval.
Ďalšie rituály, iné príčiny a dôvody sa ďalej vynárali, a peniaze od Anny pribúdali na účte XXL.
Po nejakom čase, začalo pani Anne dochádzať, že niečo nie je s kostolným poriadkom. Znovu sa ozvala XXL a tentokrát s pochybnosťami. Ako je to možné, po tom všetkom čo sa kvôli tomu spravilo aby sa Paul vrátil k Anne, aby sa nič nedialo. Odpoveď znela: „babka medzičasom zomrela a nestihla spraviť posledný rituál. Pán  XXL pozrel do kariet a videl pochybnosti Paula, obavy o budúcnosť, strach či urobí správne rozhodnutie…
„Ak chcete, moja mama dorobí tento rituál za babku a prisahám, už viacej nebudete platiť a všetko bude dobre.“ ( nebolo to prvý krát, čo on a jeho babka prisahali Anne do očí so zdvihnutými prstami, do kamery, cez video).
Tak sa aj stalo. Anna znovu uhradila peniaze, tentokrát naposledy .Uistená o tom že všetko bude dobre a Paul sa k nej vráti, so slzami v očiach napísala mu email. Nič. Druhý email, na Paula a nič.
Toto ju úplne zložilo. Bola z toho duševne chorá. Nemohla kľudne spávať, myšlienkami bola stále pri ňom a nemohla uveriť tomu, prečo práve ona takto musí trpieť. Bola to trpká bolesť sklamania a v kútiku duše stále verila tomu, že sa stane zázrak.
Snažila sa telefonicky skontaktovať s XXL a postaviť ho pred holú skutočnosť, ako je to možné, že sa nič nedeje. Veď po tom všetkom čo za to obetovala, všetko to úsilie, nádeje, peniaze a prečo ju tak mizerne oklamal. On sa jej však vyhýbal, nebral telefón, neodpovedal na emaily. Teraz jej to konečne došlo, že bola oklamaná na plnej čiare, tak podlo a bezcharakterne.
Tým by sa asi mal uzavrieť náš príbeh.
Síce prišla Anna o peknú kôpku peňazí ale jej trápenie sa s Paulom neskončilo.
Na základe prežitého stále tajne verila, že tá časť o vysnívanom mužovi bude pravdou. Bolesť na srdci, zúfalstvo, čakanie, prežívanie zo dňa na deň, nedokázala nájsť cestu zo začarovaného kruhu svojich túžob, nádeji a snov. Chcela tak strašne s tým celým skoncovať a dozvedieť sa pravdu, či naozaj patria s Paulom k sebe a ak nie, oslobodiť sa od tohto ošiaľu, navždy zabuchnúť dvere za týmto trpkým omylom.
V tomto rozpoložení vsadila všetko na jednu kartu. Oslovila ma a požiadala o výklad. Môj výklad bol kombináciou toho, čo hovoria moje karty a toho, čo cítila  a zažívala vo svojom vnútri. Moje karty jej však nerozprávali sladkú rozprávku, ktorú si vysnívala ale práve naopak. V rámci svojich možností a schopností som sa kúsok po kúsku snažil odstraňovať nánosy nesplnených snov a túžob. Postupne som musel zničiť sen o nenaplnenej láske. Moje karty mi inú voľbu nedali. Stále dookola a v rôznych podobách hovorili holú pravdu, pravdu ktorú pôvodne pani Anna nechcela počuť. Tak ako sa človeku uľaví po vytrhnutí boľavého zuba, tak aj Anne sa uľavilo a prijala nevyhnutnú realitu. Uľavila svojmu srdiečku a dokonca na jej tvári som spozoroval pekný úsmev. Úsmev bol skrytý za slzy ale ukazoval, že naše úsilie nebolo márne .
A pointa…                                                                                                                                           Anna, je žena  ktorá s čistou dušou a srdcom na dlani túžila a hľadala lásku. Hľadala porozumenie blízkej osoby a pritom  našla len bolesť, faloš a slzy. Sen o láske sa rozpadol a život jej pripravil trpké sklamanie. Sklamanie, ktoré využil nie len podarený Paul ale hlavne ziskuchtiví ľudia, ktorí sa obohatili na jej trápení.
Srdcu nerozkážeš. Každý z nás môže niečo podobné zažiť. Zamilovať sa, túžiť po niekom a istý čas žiť aj v sne. Veď snívať, túžiť po lepšom živote nie je nič zlé.  Bolí len prebudenie z takéhoto sna.

O čom píšem ?

… môj úvod

Kto som  ? Čo robím  ? Koľko  mám rokov ? A prečo takto ? … na podobné  otázky nebudem odpovedať. Odpovede  si bude musieť čitateľ hľadať sám.

No patrí sa zodpovedať aspoň jednu otázku . Takže čo  tak …:

O čom píšem  ?

Všetko, čo píšem má určitý základ v mojom živote.

Osoby , deje sú zo skutočného života , tak ako som ich osobne zažil osobne alebo niekto v mojej blízkosti. Nie sú to z gruntu vymyslené osoby a deje . Všetko sa zakladá na reálnom základe zo života.
Nakoľko, chcem chrániť identitu ľudí  a mám aj svoju  autorskú  licenciu  dovolil som si upraviť, pozmeniť , spojiť niektoré skutočnosti podľa svojich predstáv.  Verím, že takto napísané príbehy Vás čitateľov zaujmú , pobavia  a privítam aj  komentáre spolu s Vašimi názormi na moje príbehy.

Na časté stretnutia  na mojich stránkach sa teší
veštec  Jozef  Hájik

Moje spôsoby výkladu osudu

V dnešnom modernom svete s príchodom techniky, ľudia nahradili osobný kontakt za pseudo- kontakty za pomoci mobilu (sms, hovory ), počítača (maily, facebook , Twitter, diskusné skupiny..) a niekedy aj písaného textu. Technika (mobily, počítače, siete ) prenikli tak hlboko do nášho života, že naše deti sa dnes už neučia písané písmo ale len tlačené.

Ľudia nielen prišli k novým možnostiam komunikácie a výmeny informácií ale zároveň sa dostávajú do závislosti a obmedzenosti ich používania. Možnosti takýchto komunikačných kanálov sú veľmi špecifické a vo svojich možnostiach veľmi obmedzené. Ľudia zleniveli a začali požívať pseudo jazyk ( hantírku ) typický pre danú komunikáciu, čo vedie k veľkému poklesu komunikácie medzi ľudmi. Strácajú nielen slovnú zásobu, ale aj schopnosť skutočnej vzájomnej komunikácie

V živote ale sú situácie kedy len osobný kontakt môže vyjadriť pravú informáciu ktorá ide od srdca k srdcu.

Uvediem príklad : v dnešnom svete sa stalo „IN“ požiadať o ruku cez SMS, mail či inú elektronickú komunikáciu. Však je to IN. Elektronike, technike zverujeme čo máme vykonať priamo, osobne a hráme sa na moderných ,veď je to IN. Kopírujeme to čo robia ostatní. Pritom si neuvedomujeme že prestávame byť schopní sami priamo vykonávať komunikáciu medzi sebou samým a ostatnými ľuďmi.

Pri svojej práci s kartami, kyvadlom a numerológiou sa často stretávam s problémom pochopenia mojich slov. Pri výklade mnohokrát načierame do intímnych sfér života, ktoré sú dôležité pre každého z nás. Potrebujem svoju informáciu, ktorú dostávam cez karty, intuíciu povedať inému človeku, môjmu klientovi. Preto musím pri svojej práci mať aj priamu spätnú väzbu, ako ma klient pochopil. Ku každému klientovi (žene, mužovi ) musím pristupovať jedinečne, tak aby správne pochopil všetky informácie, čo sa cez môj výklad k nemu dostávajú. Spätná väzba musí byť bezprostredná (okamžitá, sluchová, vizuálna) . Túto moju podmienku spĺňajú len dva spôsoby výkladu :

  1. a) osobné stretnutie pri jednom stole
  2. b) stretnutie cez kameru a mikrofón ( najčastejšie cez PC alebo mobilný telefón )

Ostatné komunikačné spôsoby (telefón, mail ) mi neumožňujú priamu spätnú reakciu na klienta, jeho chápanie mojich slov a preto ich nepoužívam. Síce komunikáciu cez telefón mnohí požadujú, je pre nich pohodlná, jednoduchá – ja ju nepoužívam.