Romantika od Dunaja.

 

Pani Daniela prišla ku mne , na veštbu z poriadnej diaľky. Na prvý pohľad šarmantná, veselá osôbka, proste taká veselá kopa. Až som sa čudoval, čo za problémy môže mať, táto krásna a sebavedomá žena. No ako sa hovorí, nesúď deň pred večerom.

Veštba mi mnohé ukázala. Znova som sa presvedčil o nezlomnej sile ženy, matky. Pretože to nebol všedný príbeh, požiadal som ju o jej životný príbeh podla jej slov. A tu je :

„Narodila som sa 8.4.1983 tu na Slovensku. Detstvo my prebehlo ako voda. Neskôr prišla puberta. V tom čase my minulo 16 rokov a ja som sa ako tínedžerka zamilovala do mladého, statného , pohladného muža . Do môjho Janka. Bola som neskutočne zamilovaná. Pre mňa, Janko predstavoval princa na bielom koni. Bol mojou prvou, najväčšou celoživotnou láskou a ja som sa pri ňom vznášala v oblakoch. Po prvých bozkoch, prišlo prirodzene aj prvé milovanie. Vo svojej naivite som mu darovala svoj najväčší dar, panenstvo. Dala som dar mužovi, ktorému som verila, viac ako sebe samej. Po niekoľkých rokoch, sa konala svadba. Brať sme sa nemuseli, ale akosi to okolie a život zariadil, že sme vplávali do prístavu manželského. Neskôr, ako sa patrí na mladú nevestu, som otehotnela . Narodil sa nám krásny zdravý syn. Bola som mladá a svet sa zdal krásny. Život bol gombičkou. Síce manžel, nemohol nájsť prácu doma ale našiel si dobre platenú prácu na lodi. Pre mňa a syna začal cyklus samoty, keď bol na lodi a krátkym obdobím keď bol doma. Síce bola hojnosť, veľa peňazí ale náš vzťah upadal. Videli sme sa vždy len na krátko a malý otca ani nepoznal. A ako správny námorník, si po čase našiel inú ženu a to priamo na lodi. Nasledoval nevyhnutný rozchod a rozvod. Síce spolu sme boli viac ako 15 rokov, z toho 9 rokov ako manželia, no nezniesla som pri sebe muža čo my tak ublížil.“
Tu sa pani Daniela usmiala a lišiackym hlasom pokračovala :
„Karma je sviňa. Jankovi sa to všetko vrátilo. Chudáčika , tam priamo na lodi ,ho tá jeho nová priateľka podviedla s iným námorníkom.
Dnes by sa aj chcel vrátiť ale pre mňa a syna je to už cudzí človek.“
„Tak, mala som 26 rokov, malého syna a život sa začínal pre mňa odznova.

Môj nový vzťah začal v práci s kolegom. Bola z toho znova veľká láska. Síce som vždy tvrdila, že sa nikdy nevydám, ale človek mieni a život mení. Pozval ma na romantický výlet do Paríža. Tu na vrchole Eifelovky pokľakol predo mňa a požiadal ma o ruku. A ja som bola zklamaná z prvého vzťahu, no zrazu mi bolo dobre s niekým iným, super. Nedokázala som povedať nie. Človek dúfal, že tentokrát to vyjde.

A tak som povedala áno. Chodili sme spolu necelý rok a znova som sa vydávala. Aj teraz som otehotnela a narodil sa mi druhý syn. Moje šťastie ale netrvalo dlho. Po čase som zistila, že nie som jediná v tomto vzťahu. Nasledoval krátky proces, zbalila som kufre a ostala sama s dvoma malými deťmi . Starší mal tuším 6 rokov a mladší len pár mesiacov.
Už druhý krát som bola sama. Mala som niečo po 30 a musela začínať odznova.
Od rozchodu prešlo viac ako 5 rokov a stále som sama . Na vzťahy s mužmi som doteraz nemala ani silu ,ani čas. Doma kolotoč starostlivosti o rodinu,deti a v práci… Proste kolotoč .“
Tu pani Daniela prerušila prúd svojho rozprávania a od srdca sa zasmiala. Smiala sa faktu ,že do jej života majú prísť až dvaja noví partneri . Veď uvidíme.

Položil som jej poslednú otázku:
A čo by ste odkázali ostatným ženám ? Ako poučenie do života .

Tak, určite sa nehrňte rýchlo do vzťahov. Určite to bola z mojej strany chyba. A tu chybu som spravila už druhý krát.V 16 mladá zamilovaná , bez rozumu . Všetko som mu obetovala , vzdala som sa sna, isť na výšku … A on bol žiarlivý, pomohla som mu z mnohých sračiek… Všetko som mu obetovala . Dnes síce by sa chcel vrátiť ale pre mňa je cudzím človekom.
Viem ,že takto ako som to ja rázne vyriešila, som spravila najlepšie čo sa dalo v mojom živote. Obidva razy som sa rozviedla rýchlo a vôbec toho neľutujem.Oslobodila som sa, netrápila som sa v nefunkčnom vzťahu . Nič z toho čo sa stalo neľutujem. Ani pozitíva tých vzťahov, ved mnohé v nich bolo pekné.

Ži a nechaj žiť.

Milé dámy a páni.
Týmto článkom reagujem na opakované otázky a útoky na moju osobu.

( Oslovujem len  dámy ale moje odpovede rovnako platia aj pre pánov.)

Ľudia čo ma oslovia , sa v podstate sa delíte na skupiny :
A) NEVERIACE na veštenie , pre nich je veštenie hriechom ( odvolávajúc sa na náboženstvo-Boha ap)
B) neveriace v NIČ na základe osobnej skúsenosti ( stretnutie s podvodníčkou , šarlatánom ap )
C) tie čo VERIA že niečo z toho je pravda ( presvedčili sa vlastnou skúsenosťou )
D) VERIACE na základe toho že robia s kartami a pracujú v tejto oblasti

Ja by som si ešte dovolil daľšie delenie :

1) tie čo odsudzujú ak sa im za tieto služby platí
2) podla veku prispievateliek.

Pretože som skôr narodený dovolím si začať od veku prispievateľok:
– čím mladšia , tým menej skúsená a netolerantnejšia až by som povedala RADIKÁLNEJŠIA – zameraná proti vešteniu, proti odmeňovaniu za veštenie a obhajujúc tézu hriechu , podporenú náboženstvom .
Týmto a podobným ľudom hovorím tri veci :

a) náboženstvo ( aj Katolícke ) robilo veštby ( katolícke cca do 8 stor. )ako súčasť náboženstva ( prečo asi zrazu to bolo čarodejníctvo ?) Mne z tohto faktu vyplýva ,že mnoho ľudí nepozná skutočné fakty a dejiny ani svojho vierovyznania.
Dovoľuje si prehlasovať svoj názor za jedinú správnu normu .

b) mladosť – pochabosť : je pravda že aj my sme v mladšom veku boli viac radikálnejší ako teraz., rozčuľovali nás veci ktoré sú dnes len na pousmiatie. Súdili sme tam, kde sme nemali právo ani sa vyjadriť .. ap. No jednu vec sme mali , a tá mi u dnešných mladých chýba : mali sme ZDRAVÝ ROZUM a dokázali sme počúvať , vecne , rozumovo diskutovať- oponovať a dokázali sme tolerovať názory, postoje , vieru druhých – bez urážok , bez nenávisti , jedu …

c) Odmeňovanie za veštby , cena : mnohé tvrdíte že veštice nemajú čo pýtať, žiadať peniaze za svoj výklad . Ved to majú dar od Boha , z hora ap.. Je to proste DAR a preto ho musia dávať – používať zadarmo.
K týmto a podobným názorom , dve pripomienky :
1) dar je aj hudba , dar je aj dobre vedieť vykonávať svoje povolanie ( učiteľ učiť, doktor liečiť, letec pilotovať lietadlo .. ) a títo ľudia majú nárok na odmenu PENIAZE za svoj Dar , vedomosti a čas čo obetujú pre druhých ? Prečo nie veštica ?
2)Zákon rovnováhy – ( vo fyzike je to zákon – platný v celom vesmíre ) Ak niekto Vám dá niečo – výrobok , svoj čas , svoje vedomosti ( murár vymuruje stenu , prekladateľ preloží text .. ) je normálne mu zaplatiť – vyrovnať sa s ním formou peňazí alebo protislužby čo bude vyhovovať obom. Ak sa tak nestane nastáva nerovnováha . Tak prečo nie rovnaký meter pre všetkých ?

Ja Vás, tých čo nesúhlasia s mojimi názormi neodsudzujem , len Vás žiadam aby ste sa zamysleli , či hento starý bosorák ( to ako ja ) nemá v niečom kúsok pravdy.
Sám Vám dobre rozumiem , pretože som to sám prežil, od odsudzovania , neveril som tomu , bojoval som proti … No život ma tvrdo poučil, že nie všetko je tak ako ja by som chcel .
Rád spomínam na Tých ľudí čo ma posunuli ďalej ako pani Hanka a Mária z Čadce, pani Jarka z Turzovky, pani Maria z Rajca a nesmiem zabudnúť na Moniku z Nových Zámkov a Máriu z Banskej Bystrice.
Dokonca môžem prehlásiť, že vďaka kartám , vešteniu , vešticiam som dospel a stal som sa iným , a dovolím si podla slov mojich detí lepším človekom.

Dámy právo na názor máme všetci ale nezabúdajme, že moja sloboda, môj osobný priestor končí tam kde začína sloboda , osobný priestor druhého človeka Nádherne to vyjadruje heslo :

ŽI a nechaj ŽIŤ .

Dôvera klienta až na prvom mieste

moje motto : čo sa povie pri veštení ostáva u mňa ako tajomstvo u lekára, ale čo a komu povie klient je jeho vecou

Som starý kozák , čo si občas navráva, že ho už nič neprekvapí. Ale. Znova som sa presvedčil , že život je veľkým šibalom.

Je to ako vtom vtipe: „ povedzte svoje plány životu a ten sa na nich rád a s chuťou zasmeje „

Aj nedávny telefonát ma najprv nasrdil, ale neskôr už som sa na ňom zabával a smial , spolu so svojou priateľkou.

Zazvonil my mobil . Pozriem, číslo je my neznáme. Asi klient pomyslím si a zdvihnem ho.

„ Pán Jozef ? „ doslova štekne na mňa mlado znejúci ženský , či skôr dievčenský hlas. Ťažko mu rozumieť, pretože na pozadí hlučne hraje hudba , žánru pseudo repu hulvátskeho.

Po sekunde prekvapenia, som ako slušne vychovaný človek odpovedal: „ Dobrý deň slečna alebo pani. Áno ,pri telefóne je pán Jozef .“ Pod týmto menom ma poznajú moji klienti .

Ešte som nestačil dohovoriť, a už znova šteká z telefónu na mňa mlado znejúci ženský hlas „To Vy ste ten veštec ? Nóo ten, čo veští v Žiline ? „

Intuitívne odťahujem ruku s mobilom od ucha, kôli decibelom vychádzajúcim z sluchátka a snažím sa porozumieť štekajúcemu hlasu v mobile. Muzika nevalného žánru ( čo slovo to nadávka – proste perly 🙁 ) vytrvalo prehlušuje hlas volajúcej slečny.

Prekvapene sa dívam na svoj mobil . Bdiem ? Alebo,či sa my nesníva ? Zhlboka som sa nadýchol a než som stačil odpovedať , znova netrpezlivo zaznel štekajúci hlas . „ Halló , ste tam ? „

„Áno som stále pri telefóne slečna alebo pani . Prosím s kým hovorím ? „ konečne zaznela moja odpoveď.

Miesto slušného predstavenia sa , znovu zaznel štekajúci hlas „ Noo viete , Vy ste veštil mojej krstnej tetke ( povedala meno a obec ) a ja chcem aby ste my povedal čo ste jej vyveštil! „

Od prekvapenia som na chvíľu neveriacky , doslova s vyvalenými očami onemel. To už sa na mňa uprel, aj pohľad mojej priateľky , s nemou otázkou na perách „ Čo že sa to deje ? „

Miesto odpovede som posunul mobil medzi nás dvoch a opakovane som si dovolil požiadať, nech sa dotyčná osoba predstaví.

„Prepáčte slečna , stále neviem s kým hovorím . Poprosil by som, aspoň Vaše krstné meno. „ znela znovu moja prosba.

„ Nóo viete , to je moja krstná a keď prišla od Vás zrazu sa zmenila . Je čudná a nechce my nič dať. Vyhodila ma zo svojho domu , nech idem k mame . Ona ide zavrieť dom a predať ho. Zrazu si ide na dovolenku. Noo a že si nepraje aby počas jej dovolenky niekto bol, u nej v dome. A ide bezo mňa s nejakých k… pííp cudzím pííp chlapom, čo ju len oj.. pííp, pííp a ja že nech si našetrím na dovolenku sama . Ale ako ? Ved ja nemám prácu ! „

Počas tohto dlhého monológu, sme neveriacky na seba s priateľkou hľadeli. Nakoniec priateľka my ukázala gesto , naznačujúce, že dotyčnému šibe alebo má o koliesko viacej.

Počas neskutočnej krátkej pauzy , kedy sa štekajúci hlas, asi pokúsil nadýchnuť, som si dovolil vstúpiť do jej monológu s opakovanou otázkou „ Slečna, prepáčte ale tu je pri telefóne veštec Jozef zo Žiliny . Môžete sa my konečne predstaviť ? S kým vlastne hovorím ?“

Táto neobvyklá ( pre ňu ) moja odpoveď , jej na chvíľu vyrazila dych a zobrala reč z úst.Bolo počuť náhly ťažký výdych ako prekvapeného a rozčuleného človeka. Zaznel známy hlas ale už o oktávu vyššie . „Čomu nerozumiete !? Ja som krstná neter mojej tetky X z Y (znova povedala meno a obec) . Vy ste jej veštil a odvtedy sa správa ako jeb.. pííp ..tá pí pííp.. a . Mám sa odsťahovať a ísť domov, lebo ona ide preč. Ako si to predstavuje ? „

„A to všetko po Vašom veštení ! Chcem vedieť hneď čo za blbosti ste jej natáral. „

Jej slová, značne upravili môj vysoký krvný tlak . Isto dosiahol úroveň siahajúcu do stratosféry na nezmerateľnú výšku. Len ruka mojej priateľky, pred mojimi perami , zabránila výbuchu môjho temperamentu a prejavenia sa ako hulváta. Ďakujem Ti moje dievčatko.

Síce neviem ako , ale nakoniec som sa ovládol a ako opakovací papagáj som znovu požiadal dotyčnú osobu aby sa predstavila menom.

„Slečna, prepáčte, ale tu je pri telefóne veštec Jozef zo Žiliny . Môžete sa my konečne predstaviť ? S kým vlastne hovorím ?“

Odpoveď nenechala dlho na seba čakať. Značne vysokým hlasom sme počuli.

„Čo ste hluchý ? Mojej tetke ste natárali pííp a pííp a teraz.. „ ďalej sme nepočuli, pretože prezieravá rúčka mojej priateľky stlačila to červené tlačidlo na mojom telefóne . Hovor bol u konca.

Síce dotyčná osoba ešte asi 4 krát znovu zavolala , ale ja som ju vždy zrušil, keď sa odmietla predstaviť. Neskôr som na jej zvonenie a telefónne číslo už nereagoval .

Samozrejme, náš ďalší rozhovor s priateľkou sa točil okolo dotyčného telefonátu a správaní dotyčnej slečny-pani ..

No každou minútou bol náš rozhovor veselší, uvoľnenejší , až to končilo jej parafrázovaním a napodobňovaním. Poctivo priznávam priateľka bola lepšia ale ja som ju odmenil za jej výkon, salvami smiechu na účet dotyčnej neznámej slečny.

Šibal život znovu dokázal ma niečim prekvapiť ale aj pobaviť.

PS: Aj keby dotyčná bola samotná pani XY nedozvedela by sa nič.

PSPS: príbeh je pravdivý

Prečo nevykladám po telefóne a mailom

 

V dnešnom modernom svete s príchodom techniky , ľudia nahradili osobný kontakt za pseudo kontakty za pomoci mobilu ( sms, hovory ) , počítača (maily, facebook , Twitter , diskusné skupiny..) a niekedy aj písaného textu . Technika (mobily, počítače ,siete ) prenikli tak hlboko do nášho života , že naše deti sa dnes už neučia písané písmo ale len tlačené. Ľudia nielen prišli k novým možnostiam komunikácie a výmeny informácií ale zároveň sa dostávajú do závislosti a obmedzenosti ich používania. Možnosti takýchto komunikačných kanálov sú veľmi špecifické a vo svojich možnostiach veľmi obmedzené. Ľudia zleniveli a začali požívať pseudo jazyk ( hantírku ) typický pre danú komunikáciu , čo vedie k veľkému poklesu komunikácie medzi ľudmi.Strácajú nielen slovnú zásobu ale aj schopnosť skutočnej vzájomnej komunikácie

V živote ale sú situácie kedy len osobný kontakt môže vyjadriť pravú informáciu ktorá ide od srdca k srdcu.

Uvediem príklad : v dnešnom svete sa stalo IN požiadať o ruku cez SMS , mail či inú elektronickú komunikáciu.Však je to IN. Elektronike , technike zverujeme čo máme vykonať priamo , osobne a hráme sa na moderných , ved je to IN . Kopírujeme to čo robia ostatný. Pritom si neuvedomujeme že prestávame byť schopný sami priamo vykonávať komunikáciu medzi sebou samým a ostatnými ľudmi.

Pri svojej práci s kartami , kyvadlom a numerológiou sa často stretám s problémom pochopenia mojich slov. Pri výklade mnohokrát načierame do intímnych sfér života , ktoré sú dôležité pre každého z nás. Potrebujem svoju informáciu , ktorú dostávam cez karty , intuíciu povedať inému človekovi , môjmu klientovi . Preto musím pri svojej práci mať aj priamu spätnú väzbu , ako ma klient pochopil. Ku každému klientovi ( žene , mužovi ) musím pristupovať jedinečne , tak aby správne pochopil všetky informácie ,čo sa cez môj výklad k nemu dostávajú. Spätná väzba musí byť bezprostredná ( okamžitá , sluchová , vizuálna ) . Túto moju podmienku spľňajú len dva spôsoby výkladu :

a) osobné stretnutie pri jednom stole

b) stretnutie cez kameru a mikrofón ( najčastejšie cez PC program SKYPE )

Ostatné komunikačné spôsoby ( telefón , mail , facebook ,.. ) my neumožňujú priamu spätnu reakciu na klienta , jeho chápanie mojich slov a preto ich nepoužívam. Síce komunikáciu cez telefón mnohý požadujú , je pre nich pohodlná , jednoduchá – ja ju nepoužívam .