Od: Jaroslava
Predmet: Žiadosť o pomoc
Telo správy:
Som žena, ktorej sa rozpadol svet na márne kúsky a nenachádzam
východisko….mam milión otázok a žiadnu odpoveď, som v stave
zúfalstva a beznádeje. Som žena ktorá stratila zmysel života.
Prosím, prosím pomoooooc. Ďakujem aj za prečítanie Jaroslava
Lásky, neláskavé?…..tento príbeh začína ako každý iný….mladá,
naivná, zamilovaná, plná plánov, snov, viery v úprimnosť a dobro
ľudí…..vtedy som ešte nič netušila čo mi život prinesie a ako sa osud
so mnou kruto zahrá…..mala som krásnych 18 a život pred sebou, pred
ukončením štúdia na strednej škole som si podala prihlašku na vysoko
školské študium…..podnikový manažment, prijali ma…..wau, super,
obrovská radost….prišlo sklamanie, keď som zistila, že rodičia to
finančne neutiahnú, keďže už financovali študium mojej staršej sestre a
stavali dom….fajn, nevadi….tak som vysokú školu zavesila na klinec a
začala som podnikať v pohostinstve a reštauračných službach….tam som sa
spoznala aj s mojou prvou láskou, všetko bolo krásne, super, všetko klapalo
tak ako malo, až kym sme po dvoj ročnej známosti nesplodili dieťa, bola som
šťastná, natešená, že budeme rodina, vytriezvenie prišlo, keď som tuto
radostnú novinu oznamila môjmu priateľovi…,, to nemyslíš važne!“….hadám
si nemysliš že sa oženim, lebo ty čakaš dieťa?….som mladý a chcem si
uživať, nechcem sa starať o rodinu a dieťa!….takto zneli jeho slová
nadšenia z toho, že bude otcom….vtej chvili som nevedela čo robiť,
zostala som v tomto boji sama….no na vzdor všetkým a všetkému som si
svoju dceru vybojovala a vymodlila u pána Boha….keď prišiel na svet tento
batôžtek mojej lásky, vedela som, že ja to zvládnem a vychovám zo svojej
dcery poriadného človeka….bolo krásne dávať lasku, starostlivost niekomu
a niečomu čo je moje a zo mňa, aj keď som si neraz poplakala nad postieľkou
pri myšlienke na jej otca….no čas bežal a zakratko sa mi do cesty
postavil nový muž Slavomír a opäť som sa zamilovala, opäť som bola šťastná,
opäť som bola pre niekoho krásna, opäť som bola niekym milovaná…..bolo to
prosto čarovné. Po dvoj ročnom spolužití sme sa rozhodli svoj vzťah
spečatiť manželskou zmluvou. Bola som vďačná a štastná, že mi pán Boh
zaslal tohto muža. Do roka a do dňa sa nam rodinka rozrástla o syna.
Naplnili sa moje sny, mala som muža, ktorý ma miluje a dve krásne, zdravé
deti…..dceru a syna. Čo viac som si mohla priať? Asi nič ….Slavo bol
užasny človek….pre druhých by sa aj rozdal, nikdy neodmietol pomôcť
niekomu kto to potreboval, dokazal sa postarať o svoju rodinu, dokonca si
osvojil moju dceru, dal jej svoje meno a nikdy jej nedal pocitiť, že nieje
jeho….ľubil nás, veľmi….preživala som najkrajší sen vo svojom živote
dlhých 11 rokov….
Za tychto 11 rokov šťastia sme sa rozhodli vybudovať vlastné hniezdo
lásky a kedže peňazí nebolo tak sme založili dom mojich rodičov, aby sme
získali hypoteku na prerabku domu, ktorý môj manžel dostal akože darom od
svojich surodencov a svojej matky….samozrejme, že sme bratov vyplatili a
Slavova matka si darovaciu zmluvu ošetrila doživotným pravom na uživanie
nehnuteľnosti, s tým, že ju musíme dochovať a pochovať podľa tunajších
tradícií…..hmmm a kameň urazu prišiel keď sme chceli hypoteku preniesť na
naš dom….nešlo to, prečo? Na dome vznikla ťarcha doživotného práva. Vtedy
sme si s manželom povedali, veď nevadí my to zvladneme ….tak sme si
prestavali dom a spokojne si naživali. Fakt neklamem, bolo to dlhých 11
rokov a nikdy by som neverila, že by sa nám niečo zlé mohlo stať. Stalo sa.
Slavo začal popijať. Zo začiatku len sem, tam…..no neskôr sa to
stupňovalo. Čoraz viac prichadzal domov pod vplivom alkoholu…
