Príbehy žien

  A vtedy to prišlo. Do obchodu kde pracujem vstúpil chlap.

Naše pohľady sa stretli a mne sa opäť vytvoril úsmev na tvári. Láska na prvý pohľad. Tak sme sa začali stretávať. Po dvoch mesiacoch krásnych sladkých reči o tom ako ma miluje, ako túži mať so mnou dieťa ma dostal presne tam kam chcel. Zamilovala som sa opäť.

  Vtedy mi oznámil, že on je ženatý muž.Ale vraj jeho manželstvo nefunguje a svoju manželku neľúbi. Prosil o čas aby si jeho manželka uvedomila, že nemôžu byt spolu, lebo ich vzťah bol veľmi dlho na mŕtvom bode a chcel sa dať rozviesť. Všetko mu vychádzalo,manželka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. My sme sa stretávali aj naďalej a nedokázala som pripustiť že by nás niečo mohlo rozdeliť. Bola som šťastná, opäť milovaná.

  Vtedy prišla rana, keď mi oznámili že môj bývalí manžel zomrel vo Francúzku. Opäť som sa musela spamätať a postarať sa prevoz pozostatkov na Slovensko. Deti boli zdrvené a ja na konci zo silami. Bolela ma duša. Nikdy som mu nič zlé nepriala. Po pohrebe sa začal boj z úradmi a bankami. Zas som ostala na všetky dlhy sama.

  Vtedy ma držal nad vodou iba môj princ. Keď tu sa zrazu môj vysnívaný princ prestal ozývať. Prestal mi volať, prestal mi vyznávať lásku, prestali sme sa stretávať. Nevedela som čo sa deje, čo sa stalo.

   Keď jedného krásneho marcového rána sa môj princ prestal ozývať, vedela som, že sa niečo deje. No ešte som nepanikárila. Lenže on sa neozval ani na druhý, ba dokonca ani na tretí deň….vtedy som vedela s istotou, že niečo nieje v poriadku. Prestal písať, prestal telefonovať, prestal mi vyznávať lásku….tento stav trval dlhé tri mesiace. Vtedy som potrebovala vedieť čo
sa stalo, prečo prestal komunikovať. Tak som si doslova vyžobrala stretnutie. Prišiel, neodmietol. Bola som natešená, že ho opäť vidím. Žiarila som a bola som šťastím celá bez seba. Po rozhovore, prišla rana osudu. ,, Prepáč, ale prišla za mnou moja manželka a s plačom mi vyznala lásku, ako ma neskutočne miluje a ako všetko veľmi ľutuje čo spravila a túži sa vrátiť späť. Vraj ma teraz veľmi potrebuje, lebo je chorá a má v hlave cystu. Tak neviem, odpustiť jej? Dokáže sa zmeniť? “ takto znel jeho monológ. S otvorenou pusou a dýkou v srdci som pozerala a nechápala čo sa mi snaží vysvetliť. Vtedy prišla otázka na ktorú očakával moju odpoveď. Dokázala by si mať vzťah zo ženatým chlapom a nevadilo by ti ak by sme sa stretávali povedzme tak raz za týždeň? ANO, NIE. Tak odpovedz?

a vtedy
som už pochopila, že s manželkou tvoria opäť pár…..viem, že som ho stratila navždy. Mal byť môj raz za týždeň? Aj to iba za dverami mojej izby? tento vzťah ešte nieje ukončený, ale mne zostali len oči pre plača milión otázok na ktoré nenachádzam odpoveď.Prečo? Prečo ja? Prečo mi pán Boh nadelil toľko trápenia? Prečo sa osud so mnou tak kruto zahráva? Prečo ja nemôžem byť šťastná? Či ten pán Boh nevidí, že ja už nevládzem? Som vari tak zlý človek, že si nezaslúžim aspoň trochu lásky? Prečo, prečo,prečo?